„Viete ja už mám veľa naštudované, toľko kníh som prečítala, každý rok absolvujem niekoľko kurzov osobnostného rastu, počúvam podcasty pri varení, som v rôznych skupinách na sieťach, prešla som cez rôznych terapeutov, takže poznám hromadu tých „vašich“ techník.“ Začala takto stručne a jasne jedna moja klientka naše prvé koučingové stretnutie. „Výborne, a s čím prichádzate za mnou?“ znela moja otázka. „Viete už 3 roky v práci doslova trpím, neviem sa odhodlať na odchod, opustil ma partner, ten druhý je zlatíčko, väčšinou... a stále priberám“.
Znalosť rôznych techník je jedna vec, a pochopenie ich princípov, hlbšieho zmyslu a následná schopnosť ich aplikovať do svojho života, je ďalšia vec.
Domnienky, chybné presvedčenia a nereálne očakávania, či už od seba, od okolia alebo rovno od tých kurzov a kníh, sú vždy tým najväčším zdrojom nášho sklamania. A pokiaľ sa to sklamanie zo zlyhania, alebo nefungovania opakuje, rastie pocit frustrácie s celou paletou ďalších nepríjemných pocitov. Chceme z toho von a tak hľadáme ďalšie a ďalšie rady, postupy a techniky, kurzy, knihy, podcasty a pod. Najlepšie rýchle a značne zjednodušené, lebo už sme z toho kolotoča vyčerpaní.
„Chcem sa prestať hádať s partnerom“ - aký zmysel vidím v hĺbke nášho vzťahu?
„Chcem sa naučiť hovoriť NIE“ – aký skutočný dôvod na to mám?
„Chcem schudnúť“ – čo mi strata kilogramov má na konci vnútorne priniesť?
Nie sme stroje, akákoľvek technika má svoje princípy a svoj zmysel, ktorý potrebujeme naviazať na vlastné skutočné dôvody. Techniky nemajú slúžiť ako skratky, ale ako nový spôsob myslenia či jednania. Práve tie zjednodušené či rýchle postupy, ponúkajú veľký priestor na naše vlastné vysvetlenia a tým aj nesprávne uchopenie. Napríklad:
Byť prítomný tu a teraz – neznamená byť otrokom vlastného vedomia, ktoré vystrčíme pred hranice svojho JA a nedovolíme mu prijímať ani spracovávať nič z toho, čo si tam ukladalo celý náš život. Technika prítomnosti má svoj konkrétny zmysel pre konkrétne potreby v konkrétnych situáciách za konkrétnych okolností. Je nereálne očakávať, že takto človek dokáže fungovať non stop. Nie je to ani žiadúce, ani v poriadku.
Nasleduj svoju intuíciu (vnútorné JA) – by nemalo byť ospravedlnením toho, že sa poddám každému impulzu. Že sa radšej nechám unášať tou jednoduchšou cestou, hlavne bez odporu. Pretože ak zacítim odpor, tak si to automaticky vysvetlím tak, že to nie je v súlade so mnou, s mojou intuíciou, mojim vnútorným JA.
Kontrola mysle – nie je technika, ale spôsob života. Akási hygiena, pravidelné upratovanie nánosov, ktoré nám nie sú k úžitku. Presne ako sa staráme o očistu tela, bytu, auta... potrebujeme vedieť triediť aj svoju myseľ, čo vyhodíme a čo si necháme. Ak to nerobíme a sme zvyknutí len zhromažďovať, žijeme v chaose, pocitoch krivdy, až máme pocit, že sa pod tým všetkým dusíme.
Kontrola mysle – nemá byť ani snahou o jej absolútne ovládnutie. Potreba neustále kontrolovať a ovládať čokoľvek a kohokoľvek, je nezdravá a nereálna. Neprinesie pocity naplnenia, vlastnej hodnoty ani dobré vzťahy. So sebou ani s okolím. Do našej mysle neustále vstupujú nové informácie, zážitky, pocity a skúsenosti. Preto naša myseľ potrebuje smer ale aj istú dávku voľnosti, aby ich mohla spracovávať, nie automaticky vyhadzovať alebo sa im poddať.
Sebakontrola priamo súvisí s pocitom vlastnej hodnoty. Mám schopnosť rozpoznať čo je pre mňa prospešné a čo nie. Mám silu odolať tomu čo nie je. A to mi dáva odvahu skúmať nové, spracovávať podnety a tým obohacovať svoj život o vedomosti, schopnosti, zážitky aj o ľudí. Týmto si budujem svoje mentálne kompetencie, svoju seba hodnotu, sebaistotu a dôveru v seba samého.
Príliš veľa voľnosti aj príliš veľa kontroly majú podobné prejavy. Úzkosť, neistota, neschopnosť sa rozhodovať, úteky zo situácií, výčitky voči sebe alebo iným, pocity zlyhania, neschopnosti atď...
K akejkoľvek zmene potrebujeme ako základ zmenu svojho postoja. Obviňovanie seba alebo všetkého a všetkých za to, čo si my sami do hlavy pustíme, nás nikam neposunie. Takže keď to zhrniem:
1. Keď hľadám zmenu, nehľadám zázrak ani „fast food“, ktorým rýchlo ale iba povrchne na chvíľu nakŕmim svoju unavenú a hladnú dušu. Hľadám informácie a možnosti, ktoré sa snažím spájať so svojím vlastným aktuálnym životom.
2. V radách, tipoch a technikách sa snažím nájsť ich podstatu, zmysel a princípy fungovania.
3. Aplikácia do života si vyžaduje nájsť skutočný dôvod prečo chcem zmenu. Pretože to bude moja motivácia keď nepôjde vždy všetko podľa plánu. Ďalej trpezlivosť, vytrvalosť, dôslednosť, pravidelnosť a tréning.
Učiť sa žiť inak, je ako učiť sa čokoľvek iné. Napríklad šoférovať auto. Potrebujete informácie, techniky ale hlavne pravidelný tréning, trpezlivosť, motiváciu a hľadanie toho svojho zmyslu. A ak k tomu máte aj dobrého sprievodcu, proces môže byť príjemnejší a rýchlejší. Moja klientka si ma vybrala za sprievodcu a na prvý pohľad tri rôzne témy, s ktorými prišla, mali pár vecí spoločných. Rozhodne z toho nebol „fastfood“ pre jej dušu ani myseľ, a prínos bol o to trvácnejší a hlbší.
Zuzana Zborayová