Nie, nie je to pozdrav, je to očakávanie, s ktorým ráno vstávame a púšťame sa do nového dňa. Ak vstávate s očakávaním krásneho dňa, ste pravdepodobne vnútorne spokojný človek. Nič vážne aktuálne neriešite, ste viac menej v súlade s tým, ako žijete a ste pripravený ku krásnemu dňu aktívne prispieť. Príde vám to príliš ružové? Je možné, že patríte do skupiny, ktorá samých seba nazýva „Realisti“. Je to početná skupina, tak som si robila taký malý prieskum, v čom spočíva podstata toho realizmu. Na konci prieskumu som mala opäť dve skupiny, rozdiel bol iba v intenzite optimizmu alebo pesimizmu. Všetci sa však zhodli na tom, že do života predsa patria aj menej príjemné situácie a negatívne zážitky. Treba s nimi rátať, život nie je len „ružový obláčik“. Následne prišiel ten rozdiel, čomu kto venuje väčšiu pozornosť, na čo je ochotný sa viac zamerať, čím sa nechá ľahšie akoby pohltiť. Pozitívnymi zážitkami, alebo negatívnymi. Pretože oboch máme denne dostatok. Ďalší veľký rozdiel je v ochote si ich vôbec počas dňa všimnúť. Ak je človek pesimisticky zameraný, nie je ochotný si všimnúť nič pozitívne, milé, príjemné čo ho stretlo počas dňa. Ani nie je ochotný sa nechať presvedčiť od okolia, že niečo také sa mu vôbec v živote deje. Tie každodenné radosti sú väčšinou úplne drobnosti. Všetci to teoreticky vieme, ale dokážete vymenovať aspoň tri z dnešného dňa? Dali ste im nálepku „samozrejmosť“? Potom je veľmi pravdepodobné, že si ich nevšimnete, a nemôžu prispieť k tomu, aby ste mali „krásny deň“.
Je mnoho vecí, počas nášho dňa aj života, ktoré ovplyvniť nemôžeme. Je však mnohonásobne viac vecí, ktoré ovplyvniť môžeme. Väčšina z nich, nie je obrovská a do očí bijúca, s okamžitým výsledkom a dosahom na masy, možno ani nevyzerajú nijak zásadne, ale dohromady majú zásadný vplyv na náš deň aj život. Na to ako sa my sami cítime, a či a ako k vlastnému pocitu sami prispejeme. Alebo budeme žiť v presvedčení, že sme úplne v rukách okolností a nemáme MOC ani nad tým s akou myšlienkou ráno vstávame. Ako hovorí vtipne ale pravdivo Jaroslav Dušek „Když nemáme MOC, tak máme NEMOC“.
Optimizmus, alebo pozitívny pohľad na svet a život, nie je o ružovom obláčiku ani ružových okuliaroch. Negatívne zážitky a situácie vníma ako reálnu súčasť života. Nepripisuje im však zbytočne veľký dosah, neignoruje ich, ani nezametá pod koberec. Pozitívny človek hľadá možnosti, ako by tieto situácie mohol vyriešiť, aby sa znovu mohol tešiť zo života, pretože to je jeho hlavná životná úloha. Toto je popis zdravého optimistu. Vždy verí, že existujú možnosti riešenia. A je ochotný prijať aj také, ktoré nie sú úplne dokonale v súlade s tým, čo si vysníval. Lebo mu nejde o to, aby bolo hlavne „po jeho“, ale o to aby sa znovu mohol tešiť zo života. Čím viac optimizmu pridávame (predstavte si to ako hlasitosť na televízore), tým viac človek stráca akoby obozretnosť, prestáva počítať s negatívami vo svojom živote. A naopak, čím viac optimizmu uberáme, tým viac sa človek zameriava na tie negatíva a prestáva vnímať krásy a radosti vo svojom živote, (ktoré tam mimochodom stále sú) alebo ich viac a viac považuje za samozrejmosť. Priamo úmerne mu klesá dobrý pocit zo života, z práce, zo vzťahov aj zo samého seba.
Keďže väčšinu času trávime v práci, ponúkam vám niekoľko tipov ako prispieť sebe aj iným, lebo od iných sa mi to zasa vráti, ku krásnemu dňu.
1. Oddeľujte role – nie všetci kolegovia, s ktorými sedíte v kancelárii, alebo pracujete, musia byť vaši priatelia. Treba to rešpektovať. Vzájomná úcta, rešpekt a slušnosť úplne stačí.
2. Sebamotivácia – je potrebné mať svoje „PREČO“...svoj dôvod prečo chodím do práce, prečo práve do tejto práce, zmysel toho čo robím. Ak v tom nenachádzam nič viac ako peniaze, otravnú nutnosť, nosím tento pocit každý deň so sebou aj do práce a kolegovia mi tento pocit odzrkadľujú.
3. Obyčajný ľudský záujem – žiaden súkromný výsluch, iba milé slovo, rešpektujúca otázka, úsmev...ako človek s človekom, nie kolega, nie nadriadený a pod.
4. Prispejte k atmosfére aspoň úsmevom
Želám vám krásne dni.
Zuzana Zborayová
Comments