Ráno pred odchodom do školy (moc sa mu nechcelo, hlavne vstávať)
môj 13 ročný syn opäť raz otvoril filozofické okienko. Tento krát s otázkou "prečo nás neučia v škole dôležitejšie veci pre život, napríklad ako zvládať ťažké situácie, keď niekto z blízkych umrie, odíde, stane sa niečo zlé. Koľko krát si mami využila všetku tú matiku, literatúru a pod..?" Ťažká odpoveď školákovi, ktorý má vlastne pravdu. Rozhodne viac som potrebovala schopnosti na zvládanie náročných situácií. Zároveň chápem aj to, že ho niektoré veci nebavia a momentálne v nich nevidí zmysel.
O pár hodín neskôr som sa dočítala o nečakanej smrti relatívne mladého psychológa, psychoterapeuta, profesora na univerzite, odborne zdatného, uznávaného človeka, ktorý bol prínosom pre spoločnosť. Človeka môžu napadnúť rôzne otázky, ktoré vychádzajú z určitej predstavy o rolách, ktoré v živote zastávame. Napriek tomu čo vieme, stále ostávame hlavne ľuďmi. Žiadnym certifikátom sa z nás nestanú stroje. Sama som občas zažila situáciu s bližšími ľuďmi, kedy som na otázku "Ako sa máš, ako sa ti darí?" odpovedala "pravdivo" v domnení, že do blízkych vzťahov patrí aj úprimnosť, ale reakcia bola "ty to predsa musíš zvládnuť, veď presne vieš ako na to, ty musíš byť úplne v pohode". Musím?
ANO viem, že keď potrebujem spracovať emóciu, musím mať niekde bezpečný priestor, kde ju môžem prejaviť, aspoň slovne, bez posudzovania, devalvovania, zľahčovania, kritizovania.... Aj terapeut má emócie, pretože je stále človek. Ak by ich nemal, mal by opustiť svoju profesiu. Tlak z nevedomosti, neempatie, potreby "určovať ostatným" čo majú, čo nemajú robiť/cítiť je mimoriadne škodlivý, a vypovedá viac o problémoch a nastavení človeka, ktorý ten tlak vytvára. Staré známe, nič špeciálne odborné.. Ži a nechaj žiť! Nerob druhým to, čo nechceš aby druhí robili tebe! Všetko, čo sa ti deje začína u teba...skús presmerovať svoju pozornosť hlavne tam. Nenechajme sa zatlačiť do kúta predstavami iných. Nedávajme moc nad vlastnými rozhodnutiami a pocitmi všeobecným presvedčeniam, domnienkam, očakávaniam a predstavám.
A moja odpoveď synovi...rodina je dôležitý vzdelávací článok v živote každého z nás. Nie všetko sa dá zvládnuť v škole, škola by nemala suplovať rodinu, ale môže spoluvytvárať hodnoty aj schopnosti, ktoré budeme v živote potrebovať. Môže si byť istý, že v akejkoľvek náročnej situácii tu pre neho budeme a pomôžeme mu ju zvládnuť. A že je v poriadku niektoré veci jednoducho aj nezvládnuť. Nie vždy je to možné, alebo nutné. A postupne zistí, že aj tieto schopnosti v sebe má, a môže ich využiť na pomoc niekomu ďalšiemu. A to mu prispeje k budovaniu vzťahov a ďalšieho bezpečného priestoru, kde môže byť jednoducho človekom.
Vždy sú nejaké možnosti, ak sa cítite bezmocní a máte pocit, že nemá zmysel sa snažiť ďalej, neostávajte v tom sami. Je ľudské nevidieť východisko, ale dovoľte niekomu, aby vám ho pomohol nájsť. To už je to posledné, a možno najdôležitejšie, čo môžete pre seba ešte urobiť.
Comments