Dva mesiace prázdnin je ťažká skúška pre rodičov. Naplánovať, zabezpečiť, pobaliť, vybaliť, stihnúť vyprať, odviezť, doviezť a potom všetko odznova. Je šťastie mať starostlivých starých rodičov pripravených užiť si svoje vnúčatá. Väčšina z nás si dodnes pamätá prázdniny niekde na dvore, na dedinskom futbalovom ihrisku, pri potoku, v lese, na lúke, zážitky so zvieratami, špinaví s modrinami, ale šťastní. Babka s nejakým jedlom neustále za pätami, ale úprimne, čokoľvek by som si od nej znovu dala. Bez ohľadu na to, či ste mali možnosť tráviť prázdniny u starých rodičov, alebo v tábore, na výletoch s rodičmi, alebo jednoducho doma, isto nájdete množstvo nezabudnuteľných chvíľ.
Čo robí tie zážitky tak nezabudnuteľné? Čím boli pre vás výnimočné? Prostredím, osobami, voľnosťou? Čo presne predstavuje tá voľnosť – sloboda? Pre mňa boli dni strávené u babky pri potoku, ktorý som čistila od listov, aby mohol tiecť, na lúkach kde som naháňala motýle, skúmala hmyz, každú dierku v zemi „kto tam býva“, zbierala kvety a nosila babke na dvor vzorky všetkého živého a neživého čo som vonku našla, oveľa viac ako občasné dovolenky k moru s rodičmi. Práve kvôli tej slobode. Nikto mi neplánoval každú minútu, mala som priestor skúmať, zašpiniť sa, urobiť si tie modriny, lebo o tom je detstvo.
Zahraničné dovolenky sú isto atraktívne, hlavne pre nás dospelých, ale úprimne a z pohľadu dieťaťa, čo je to najdôležitejšie? Čas a záujem, pretože ten dáva pocit istoty, že mám svoje bezpečné zázemie, že na mne záleží tým najdôležitejším osobám v mojom živote – rodičom. Dnes sú dospelí väčšinou tak zaneprázdnení a preťažení, že kvôli tomu sú spolu s nimi zaneprázdnené a preťažené aj deti. Nemajú sa kedy a kde „správne“ nudiť. To je tá chvíľa, ktorá podporuje kreativitu, kedy začínajú skúmať a objavovať. Majú naplánovanú väčšinu času, „nadupaný“ program počas školského roku a podobne aj cez prázdniny. Žijeme inak, pracujeme viac mimo domu, psychicky sme vyčerpaní oveľa viac. Často nie je energia vymýšľať ani jednoduchý program, počúvať dieťa, riešiť jeho „malicherné“ problémy. Máme predsa väčšie.
Skúsme sa na chvíľu zamerať na to, čo sa napriek tomu všetkému dá. Sú prázdniny, ten priestor pre deti a spoločné chvíle je nutný. Bolo by fajn, keby plánovanie spoločných chvíľ prebiehalo v pozitívnom duchu, aby dieťa nemalo pocit, že je vlastne na obtiaž. Tomu sa dá pomôcť, keď rodič plánuje spolu s deťmi vtedy, keď má na to dostatok času, nie keď príde vyčerpaný z práce. Pokojne na pár dní, týždeň či mesiac dopredu, ale hlavne spolu a s radosťou. Je jasné, že rodič má možnosti trávenia času s deťmi obmedzené prácou aj počas prázdnin, dnes je viac možností ako len starí rodičia. Samozrejme závisí aj od finančných možností, tábory a denné tábory od športových až po vzdelávacie. Tu treba myslieť aj na to, že prázdniny má dieťa na oddych, ktorý reálne potrebuje. Namiesto ďalšieho učenia, či opakovania si učiva zo školy, je lepšie čítať knihy, prípadne si viesť denník/kroniku prázdninových zážitkov, kde si precvičí pravopis, písanie „slohov“, kreatívne tvorenie, zemepis, dejepis, čokoľvek sa dá popísať k danému zážitku. S radosťou a bez známkovania, najmä ak sú zážitky rodinné a kroniku tvorí rodič spolu s dieťaťom. Vtedy to nie je povinnosť/úloha, vtedy je to spoločná príjemná aktivita.
V mestách fungujú aj rôzne kluby, kultúrne strediská a centrá voľného času, ktoré ponúkajú množstvo zábavy pre deti aj bezplatne. Pre deti je však najdôležitejšie byť súčasťou toho, čo sa deje doma, byť zapojený do plánovania, rozhodovania a spoločných aktivít. Aktívne patriť do rodiny a mať v nej svoje cenné miesto. Ponúkam vám niekoľko tipov, ako si s deťmi môžete užiť zábavu a zároveň upevňovať svoj vzťah.
1.Deň naopak: ráno je večera, jedlo ako býva na večeru, stolovanie ako na večeru a zasa večera je poňatá ako raňajky, pokojne aj v pyžame. Fantázia je na vás.
2.Deň podľa jedného člena rodiny: Počas prázdnin sa stihnú vystriedať všetci. Dohodnete si spoločne pravidlá, aby z toho nebol extrém, ale pokúste sa naozaj uvoľniť dopriať deťom pocit, že aj ich pocity, potreby a názory sú rovnako dôležité ako tie vaše. Toto je výborná forma ako medzi súrodencami zabrániť súťaženiu o pozornosť u rodičov, lebo každý má svoj rovnako dôležitý priestor. Nebojte sa byť trochu blázniví. Pamätáte si na hry zo svojho detstva? Veľa z nich takmer nič nestálo a napriek tomu máte krásne spomienky.
3. Hry na „indiánov“, pokojne aj s jednoduchým kostýmom, ale hlavne ide o príbeh a o to, že sa naplno zapoja aj rodičia. Iste si spomínate aj na ďalšie hry napr. s kriedou (obkresliť svoj tieň), gumou na skákanie, píšťalka z púpavy, balóny naplnené vodou, tvorba herbáru, slnečné hodiny, guličky do jamky, zasadiť si rôzne semienka prinesené z lesa, tlieskacie hry, prstové hry so šnúrkami, poklady v lese, triafanie šišiek do stromu počas turistiky, rôzne slovné hry v aute, v lese. Dnes sa dá aj na internete nájsť mnoho nápadov na spoločnú zábavu, ktorá nič nestojí, pritom dáva tak veľa. https://jdeteven.cz/cz/hry
Byť rodičom je dar, náročný aj krásny zároveň. Rodič však vždy ostáva hlavne človekom a človek robí chyby. Nejde o dokonalosť, ide o snahu robiť veci najlepšie ako dokážem.