Krásne sa o hodnotách píše a rozpráva. Všeobecne je to veľmi ušľachtilá, až filozofická, téma. Najmä tie humanistické ako ohľaduplnosť, empatia, tolerancia, čestnosť, rešpekt, ľudské práva, pravda, autenticita, dôstojnosť, úprimnosť a otvorenosť, záujem, zmysel pre spravodlivosť, zodpovednosť, morálka…atď. Tie bývajú často podkladom k našim osobným prioritám, ktoré môžu byť zdravie, rodina, vzťahy ako také, pracovné naplnenie, vzdelanie alebo prospech spoločnosti okolo nás.
Hodnoty dávajú zmysel a hĺbku nášmu mysleniu, rozhodovaniu, konaniu a žitiu. Sme s nimi konfrontovaní každý deň, či si to uvedomujeme alebo nie. Ja si dovolím vytiahnuť jednu hodnotu a pozrieť sa na ňu hlbšie. AUTENTICITA. Podľa definície ide o pravosť, reálnosť či hodnovernosť. Zjednodušene ju môžeme prirovnať aj k úprimnosti. Každý sa rád stretne s autentickým človekom, pretože má pri ňom akýsi pocit bezpečia. To bezpečie vychádza zo súladu jeho správania a komunikácie. To znamená, že chová sa tak ako hovorí, vieme pri ňom „na čom sme“, lebo je schopný otvorenej komunikácie, a jeho názory sú v súlade s jeho skutkami. Necítime neistotu z toho, že nevieme ako zareaguje, alebo čo urobí. Tá istota vyvoláva dôveru a zároveň ten pocit bezpečia.
Aké úžasné by bolo mať autentického človeka denne pri sebe. Denne mať pocit bezpečia a istoty. Denne dostávať dávku pravosti, reálnosti a hodnovernosti. Pocit stability, s ktorým sa ľahšie zvládajú náročnejšie dni či obdobia. Nie je nič jednoduchšie. Čo tak v zrkadle?
Ostaňme chvíľu pred zrkadlom. Čo sa stane s človekom a jeho hodnotami, ktorý vstúpi do konfrontácie? Napríklad rozdielne názory. Ktorú hodnotu vtedy človek v zrkadle obhajuje? Ohľaduplnosť, empatiu, čestnosť, toleranciu, rešpekt, zodpovednosť, zmysel pre spravodlivosť..úprimnosť? Alebo zrazu hodnoty niekam zmiznú a velí strach či ego? A aké hodnoty, v tom momente, očakáva od ostatných, ten človek v zrkadle? Dostane to čo očakáva alebo dostane to čo obhajuje v tom momente on sám? Do akej miery je schopný ostať autenticky pri svojich hodnotách. Ak zmiznú, tak hodnota, ktorú obhajuje je ego, strach, nezrelosť a opak vlastných hodnôt. Ako je mu prospešné zradiť vlastné hodnoty? Z krátkodobého či dlhodobého hľadiska. Ako to prospeje jeho vzťahom či jeho vlastným životným prioritám?
V určitých obdobiach plných strachu, sa človek potrebuje o niečo oprieť. Väčšinou vtedy hľadá pravdu. Tam kde je veľa strachu sa pravda hľadá intenzívnejšie ale o to ťažšie. Sú to väčšinou obdobia kedy ide viac o tie ostatné hodnoty ako o pravdu samotnú. Ak nie je človek v zrkadle schopný pravdu nevyvrátiteľne podložiť, čo teda skutočne/autenticky obhajuje? Tieto obdobia preveria autenticitu hodnôt člověka v zrkadle. Autenticita si vyžaduje dávku odvahy, pokory a rešpektu. K sebe aj k ostatným. Navyše tieto obdobia raz skončia, a to čo ostane, je pohľad na človeka v zrkadle ako pripomienka toho, čo sa stalo s jeho hodnotami. Sami si tvoríme svoje hodnoty a sami s nimi aj nakládáme…a sami si nesieme následky za to ako autenticky sme ich dokázali žiť keď bolo treba.
Zuzana Zborayová