Horúca téma, ktorá sa nesie našim životom, príbehmi, piesňami, výchovou a následne vlastnými presvedčeniami. O tom, ako má šťastie v našom živote vyzerať. O tom, že v každej oblasti života sa oň treba minimálne pokúsiť, ale jeho hľadanie sa, pre niektorých, môže stať celoživotným cieľom. Vráťme sa na chvíľu na zem a pozrime sa, čo hovorí o šťastí Pozitívna psychológia. Apropo Pozitívna psychológia nie je motivačná literatúra, je to reálna oblasť psychológie, ktorá sa naozaj drží „nohami na zemi“.
Aká je teda definícia šťastia napríklad podľa wikipédie? „Šťastie je stav spokojnosti so životom, blaho, ktoré pociťujeme ako radosť, spokojnosť, povznesenie; taký stav človeka, ktorý zodpovedá najväčšej vnútornej spokojnosti s podmienkami vlastného bytia, plnosti a pochopeniu života a uskutočneniu jeho ľudského poslania. Šťastie je splnenie ideálu, dôsledok plného rozvinutia ľudských možností. K šťastiu patrí prvok náhody, ktorý často prichádza ako dar. Šťastie je komplexný zážitok radosti s ohľadom na vyplnenie nádejí, prianí, očakávaní...atď“. Je možné takýto stav zažívať trvale? Určite nie. Pocit šťastia je spojený s konkrétnou udalosťou v našom živote, ktorá nás, v tom danom momente, poteší, povznesie, naplní očakávania alebo príde nečakane ako dar. Šťastie je vedľajší produkt dobre vedeného života. (Viktor Frankl)
Prečo je škodlivé snažiť sa o šťastie? Ukázalo sa, že keď sa aktívne snažíme o to „byť šťastní“, v ten moment, aj keby sme práve šťastní boli, sa náš príjemný pocit zhorší. Ak totiž cielene usilujeme o šťastie, tak každý neúspech a prekážka vyzerajú ako dôkaz toho, že šťastní nie sme a nedarí sa nám to dosiahnuť. To nie je veľmi perspektívny pohľad na život. Úsilie o šťastie tiež vedie k rýchlemu zametaniu negatívnych emócií „pod koberec“. (Pretože negatívne zážitky predsa do koncepcie šťastia nepatria...) Negatívne emócie sú však dôležité signálne svetlo, ktoré treba preskúmať. Napríklad, keď ma hnevá moja práca, možno zistím, že si musím nanovo nastaviť vzťahy s kolegami, alebo musím prejaviť viac asertivity voči nadriadenému, povedať, že je toho na mňa veľa a pokúsiť sa nájsť riešenie prerozdelenia práce. To isté vo vzťahu, voči deťom a pod. Preskúmať čo mi vadí, prečo mi to vadí a čo s tým môžem ja urobiť.
K odolnosti a dobrému pocitu zo seba aj zo života sa človek dopracuje najmä prekonávaním prekážok a vstupovaním do situácií, ktoré sa mu zdajú ťažké. Krok po kroku. Podľa svojho tempa, rešpektovaním vlastných pocitov, bez porovnávania s inými. Neustále predhadzovanie samému sebe pred oči, kde je „on/ona“ a kde som ja, k pocitu spokojnosti neprispeje. Pozitívna psychológia pracuje s pojmom „spokojnosť so životom“. A ten zahŕňa všetky naše kotrmelce, vzostupy aj pády a hlavne našu schopnosť ich prekonať. Našu schopnosť prijať samých seba akí sme, so silnými ale aj slabými stránkami. Prijať, že máme právo mať aj slabé chvíle, robiť chyby a občas sa cítiť zle. Že máme právo nebyť vo všetkom najlepší. Pojem spokojnosť so životom vracia realitu do našich dní, a učí nás pokore a vďačnosti za všetky „drobnosti“, ktoré považujeme za samozrejmosť. Čo vás napadlo ako prvé? Rodina, zdravie, práca, strecha nad hlavou....? A čo tak voda, elektrina, cesty, wc, topánky, vzduch, stromy...sloboda a mier? Predstavte si, že by ste niečo z toho nemali.... Vďačnosť pomôže zmeniť náš uhol pohľadu a ten zmení náš pocit zo života.
Poznáte pravidlo 50-40-10? To, ako spokojne sa dokážeme cítiť je dané cca z 50% genetikou, 40% našimi rozhodnutiami a spôsobom myslenia, žitia a konania, 10% okolnosťami. Tých 10% sa možno zdá málo, ale platí to pokiaľ tie okolnosti nie sú naozaj extrémne. Na čo by sme sa mali zamerať je tých 40%, ktoré máme v rukách len my sami. Je to veľká časť, ktorú môžeme kultivovať celý život. Napríklad budovaním zdravých vzťahov, optimizmom a využívaním svojich silných stránok, pretože práve tie sú cestou k prekonávaniu prekážok, pomáhajú nám k správnym rozhodnutiam, vedú nás k tomu pocitu spokojnosti zo života. Ktoré sú tie vaše? Že vás napadla jedna, prípadne žiadna? Asi je čas sa nimi začať zaoberať. Čo vám ide ľahko a prirodzene? V práci, doma, vo vzťahoch, v komunikácii.... Niekedy pomôže sa spýtať ľudí, ktorým dôverujete, poprosiť ich o konkrétne situácie, kde sa silná stránka prejavila, aby sa vám ľahšie prijala. Možno je to niečo, čo považujete za samozrejmosť, takú tú „normálnu“ vec, ale okolie to vníma inak. Dovoľte si prijať uznanie. Pustite do života optimizmus, humor a radosť. Naučte sa byť vďační za svoje srdce, dušu aj telo, za všetko, čo v živote už máte, za svoje vrcholy aj pády.
To, že cítim strach ešte neznamená, že situáciu nezvládnem.
Zuzana Zborayová